Malebná obec Lipovník leží na svahu Sorošky z jej západnej strany. Kedysi priamo obcou prechádzala hlavná cesta cez Sorošku, ktorá spájala Rožňavskú kotlinu s Košickou, a tak od stredoveku mala obec významné postavenie. Dodnes sa pýši majestátnym kostolom, ktorého loď je z románskeho obdobia a najnovší výskum odhalil aj vzácne stredoveké maľby, na ktoré upozornil už V. Miskovszky v 19. storočí.
Už vyše storočie pred najstaršou známou písomnou zmienkou o Lipovníku sa v listine z roku 1243 vydanej Belom IV. spomína kláštor, ktorý podľa rozboru popisu hraníc leží práve na území dnešného chotára Lipovníka. Z tejto listiny sa dozvedáme, že Belo IV., vtedajší kráľ Uhorska, daroval komesom Filipovi a Detrikovi za pomoc v bojoch proti Tatárom, ako i za iné služby, majetky nebohého komesa Boršu a tiež i niektoré kráľovské majetky. V darovacej listine sa pri opise hraníc darovaného územia spomína kláštor, ktorý spoločne s územím Dubodelu a hradu panovník vyňal z darovaného územia a ponechal si ich.
O tom, že existoval na území dnešného Lipovníka v stredoveku kláštor, svedčí i tunajší kostol. Vzhľadom na prekvapujúci rozsah románskej časti objektu je zrejmé, že nešlo o jednoduchý dedinský kostolík, ale o majestátnu, svojimi rozmermi významnú, a z hľadiska historického mimoriadne hodnotnú architektúru. Podľa týchto zistení sa možno domnievať, že pôvodný kostol patril opátstvu a dali ho vystavať tunajší mnísi.
V staršej literatúre sa uvádza, že išlo o opátstvo cistercitov založené v roku 1141. Už viacerí historici poukázali na mylné interpretovanie zmienky v jednom registri opátstiev a následne prepisovanie tohto údaju bez overenia. V našej monografii obci, ktorá vyšla zatiaľ len v maďarskom jazyku, sme sa viac venovali tejto téme.
Nedostatok písomných, ale i iných správ o existencii kláštora nám neumožňuje dať bližšie odpovede na otázky, ktorému cirkevnému rádu patril tento kláštor (uvažuje sa, že benedektínom či johanitom). Môžeme predpokladať, že opátsvo zaniklo už v 13. storočí alebo najneskôr, začiatkom 14. storočia.
Lipovník bol stáročia súčasťou Turnianskej župy, ktorá cirkevne spadala pod ostrihomské arcibiskupstvo. Vznikom rožnavského biskupstva v roku 1776 prešiel pod jeho správu. Patrónom kostola je sv. Ján Krstiteľ, avšak pôvodne mal byť kostol zasvätený Panne Márii a ku zmene patróna malo dojsť po roku 1662, keď sa katolíkom prinavrátil kostol od protestantov.
Na základe archívnych materiálov vieme, že kostol bol výrazne upravený v rokoch 1721, 1856 a 1894. V Štátnom archíve v Levoči sa zachovali zaujímavé projekty k prístavbe veže a prestavby kostola z roku 1853. Vtedajšia podoba plánovanej výstavby veže sa však nezrealizovala.
Kostol sv. Jána Krstiteľa bol v roku 1901 zaradený medzi architektonické pamiatky Gemera a možno ho zaradiť medzi tie najstaršie na celom Gemeri. Pri pamiatkovej obnove v roku 1983 sa obnažila časť pôvodnej (románskej) architektúry. Odhalil sa 15 metrov dlhý múr na oboch stranách lode v jej západnej časti, s pôvodnými štrbinovými oknami (severnej 1 a južnej 6 okien).
Okrem kvádrového staršieho muriva sa odkryli i neznáme prvky gotickej fázy kostola ako južný portál, dve gotické okná presbytéria a gotické okienko na východnej strane sakristie. Odhalené murivo lode so zamurovanými oknami sa datuje na koniec 12. storočia.
Kostol je jednoloďovou stavbou s polygonálne zakončeným presbytériom, pristavanou sakristiou a predstavenou vežou. Súčasná veža a rozšírenie lode sú z roku 1894. Plánovaná dokumentácia kostola z čias poslednej prestavby v 19. storočí indikovala po jeho severnej strane zaniknutú kaplnku, ktorú potvrdil i geofyzikálny prieskum z roku 1990 a neskorší archeologický výskum.
Presbytérium možno podobne ako sakristiu datovať na začiatok 15. storočia. Triumfálny oblúk oddeľujúci presbytérium od pozdĺžnej lode má pätkové rímsy. Loď je zaklenutá plytkou segmentovou valenou klenbou s náznakmi luniet. Na západnej strane je murovaný organový chór. Fasády sú hladké, len veža má pseudorománsku úpravu a je zakončená murovaným ihlancom.
V interiéri kostola nad vchodom do sakristie pod čelom klenby sa nachádzajú gotické nástenné maľby zo začiatku 15. storočia znázorňujúce scénu Narodenia Krista. Na severnej stene v čele klenby bola sondážou preukázaná ďalšia časť pôvodného christologického motívu Klaňania sa troch kráľov. Sondáž preukázala existenciu nástennej maľby aj na stenách polygónu a na južnej stene presbytéria.
Vďaka Viktorovi Myskovszkému, ktorého možno považovať za jedného zo zakladateľov pamiatkovej starostlivosti v Uhorsku, sa nám zachovali jeho kresby zachytávajúce obrazy v presbytériu zo 14. storočia tak, ako ich bolo možné vidieť pri rekonštrukcii ešte v roku 1882. Miskovszky ďalej opisuje stav zachovania, resp. poškodenia týchto vzácnych fresiek. Žiaľ, i napriek tomu, že jeho snahou bolo, aby sa ďalej táto vzácna maľba nedevastovala, tak v priebehu nasledujúcich 100 rokov došlo k ešte výraznejšiemu znehodnoteniu. Práve súčasný výskum postupne odkrýva tieto stredoveké maľby.
Hlavný oltár, kazateľnica i bočný oltár sú súčasťou mobiliáru, ktorý dal pre kostol koncom 19. storočia vyhotoviť gróf Dionýz Andrássy a jeho manželka Františka. Tí objednali pre kostol aj farebné vitráže do okien svätyne.
Hlavný oltár je neogotický, s horizontálne riešenou dvojkrídlovou architektúrou po stranách ústredného tabernákula so svätostánkom vyhotoveným na spôsob ranogotických stredovekých oltárov z polychrómovanej drevorezby. V plytkých nikách lomených oblúkov arkádových krídiel sú umiestnené plastiky štyroch evanjelistov a dvoch anjelov. Vo vrchole tabernákula je sekundárne umiestnená plastika srdca Ježišovho a po stranách oltára na menze sú dve plastiky kľačiacich adorujúcich anjelov.Kazateľnica z konca 19. storočia je zložená z rečniska na nohe a ozvučnej striešky s baldachýnom. Nachádza sa na ľavej strane víťazného oblúka. Bočný oltár nachádzajúci sa na južnej strane víťazného oblúka je vyhotovený taktiež v druhej polovici 19. storočia. Ide o oltár s trojdielnou oltárnou skriňou so sochami sv. Štefana, sv. Jána Nepomuckého a súsoším sv. Rodiny. Je vyhotovená z polychrómovanej drevorezby. Oltáre podobne ako i kazateľnicu vyhotovil rezbár a pozlacovač Július Fuhrmann v spišskonovoveskej dielni (pôvodom z Budapešti) v druhej polovici 19. storočia.
Zdroj: https://gotickacesta.sk/lipovnik/
